Veľký Choč je dominantným vrchom Chočských vrchov, viditeľný je už od Štrby a z celej dolnej Oravy. Pre turistov je oficiálne prístupný po štyroch turistických chodníkoch (z Lúčok, z Likavky, z Valaskej Dubovej, z Vyšného Kubína). Najkrajší výstup je z Lúčok a Dolného Kubína, kde sa turistom naskytnú krásne výhľady.
Veľký Choč je prístupný z Liptova, aj Oravy. Vybrať si môžete túru zo štyroch značkovaných chodníkov. S deťmi je ideálna trasa z Valaskej Dubovej.
Najkratší a najobľúbenejší turistický chodník sem vedie z Valaskej Dubovej po trase Valaská Dubová – Stredná poľana (čas chôdze tam 2:40 hodiny, prevýšenie 942 m) – najprv modrá a potom zelená značka
Prídete sem tiež z lokality Kúpele Lúčky po trase Lúčky, kúpele – Jastrabia dolina – Sedlo Vráca (čas chôdze tam 3:30, prevýšenie 1038 m) – červená značka
Značkovaný chodník na Veľký Choč vedie aj z Likavky, okolo Hradu Likava po trase Likavka – Likavský hrad – Predný Choč – Sedlo Spuštiak – Stredná poľana (čas chôdze tam 5 hodín, prevýšenie 1215 m) – najprv červená, potom modrá a zelená značka
Z Vyšného Kubína sem prídete po trase Vyšný Kubín – Siatiská – Drapač (čas chôdze tam 3:30, prevýšenie 1082 m) – najprv zelená a potom červená značka.
Liptovské obce Prosiek a Kvačany sú známe predovšetkým ako východisko do najkrajších a najnavštevovanejších slovenských dolín – Prosieckej doliny a Kvačianskej doliny.
Prosiecka dolina je dlhá takmer 4 km a je hlboko zarezaná medzi masívy Lomna a Prosečného (1 372 m). Vedie ňou modro značkovaný turistický a zároveň náučný chodník. Viacero drevených panelov turistov oboznamuje s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou. Začína sa pri vstupe do doliny, ktorý tvorí skalný priesek zvaný Vráta, nad ktorým vyviera na povrch v mohutnom prameni Prosiečanka. V strednej časti sa dolina rozširuje do poľany Polhora, po stranách ktorej sa nachádzajú bralné skupiny (s názvami Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď.), vodopády a jaskyne. Na začiatku hornej časti sa dolina vetví na dolinu Červené piesky s impozantným 15 m vysokým vodopádom a na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz, najatraktívnejšie úseky doliny. Návštevníka očarí ich strmosť a divokosť. Zážitok z doliny v jej závere umocňujú výstupy po rebríkoch.
Za horným vyústením doliny sa nachádza trávnatá plošina Svorad, cez ktorú pokračuje modro značkovaný chodník do obce Veľké Borové – východiska do Kvačianskej doliny zo severu. Kaňonovitá dolina, ktorá je hlboko zarezaná v dolomitoch a vápencoch medzi masívmi Čiernej hory (1 098 m) a Ostrým (1 128 m), je paralelná s Prosieckou dolinou. Obidve spolu vytvárajú známy turistický okruh, ktorý možno zdolať za jeden deň.
Kvačianskou dolinou vedie náučný chodník s viacerými zastávkami. Kedysi sa hojne využívala stará vozová cesta vedúca dnom doliny a tvoriaca jediné spojenie obcí Veľké Borové a Huty „so svetom“. Turisticky najvýznamnejším bodom v hornej časti doliny sú Oblazy. Pri potoku Kvačianka tu stojí opravený unikátny objekt starého dreveného vodného mlyna. Ďalším turisticky atraktívnym miestom je Roháč – skalný výčnelok v dolnej časti doliny a najvyšší bod na starej vozovej ceste. V roku 1860 tu postavili kamenný kríž, od ktorého je nádherný pohľad na celý kaňon.
V lete sa Liptovská Mara stáva najvýznamnejším rekreačným strediskom. Každoročne sa tu rekreujú tisícky rekreantov, ktorí môžu využiť možnosť kúpania, surfovania, jachtingu, školu windsurfingu, člnkovanie, vodné bicyklovanie, minigolf, rybárčenie, plavbu vyhliadkovou loďou Liptov.
Liptovská Mara je vodné dielo medzi Liptovským Mikulášom a Ružomberkom, ktoré sa nazýva aj „Liptovské more“. Je súčasťou systému priehrad Vážskej kaskády. Celkovým objemom 360,5 mil. m3 je najväčšou vodnou nádržou na Slovensku.
Na Liptovskej Mare sú široké možnosti rybolovu, taktiež tu môžete absolvovať vyhliadkovú plavbu loďou z prístavu v Liptovskom Trnovci. V lete priehrada ponúka široké možnosti pre vodné športy ako kúpanie, člnkovanie, surfovanie, jazdu na vodných skútroch a iné.
Drevené plte s kapacitou 12 osôb začínajú svoju plavbu na Pltisku Bariérová. Dĺžka splavovaného úseku je 7 km a plavba trvá približne 50 – 75 minút. Plte ovládajú 2 pltníci, ktorí klientom zabezpečia aj slovný výklad vo viacerých jazykoch.
Vo Vlkolínci akoby zastal čas, všetko je tu zachované takmer v takej forme, ako to bolo v polovici minulého storočia. Jedinečnosťou Vlkolínca je tiež to, že v tejto drevenej osade stále žije niekoľko stálych obyvateľov a ich zloženie je od malých detí až po dôchodcov. Okrem atmosféry zrubovej osady si vo Vlkolínci môžete pozrieť expozície, ktoré sú tu zriadené pre návštevníkov a milovníkov histórie či architektúry, alebo sa vybrať objavovať okolitú prírodu blízkeho okolia.
To najcennejšie, čo k Ružomberku patrí, je podhorská osada Vlkolínec. Vo Vlkolínci sa zachovala pôvodná architektúra a štruktúra horskej osady želiarov, pastierov a drevorubačov. Drevené zrubové domčeky, ktoré vyrástli popri potôčiku, sa týčia vo svahovitom teréne Veľkej Fatry pod vrchom Sidorovo. Okolie Vlkolínca tvoria ovocné záhrady, terasové políčka, lúky posiate drevenými senníkmi a lesy. Zrubové domčeky sú postavené klasickým liptovským štýlom a to z otesaných kmeňov ihličnatých stromov ukladaných na kamennú podmurovku. Strechy domčekov sú pokryté dreveným šindľom, keďže drevo bolo niekedy najdostupnejší materiál na výrobu krytiny. Zruby pozostávajú z troch miestností, vstupného pitvora, ktorý slúžil ako kuchyňa, komory na odkladanie jedla a náradia a izby, ktorá slúžila ako obytný priestor na všetku činnosť a aj na spanie celej rodiny.
Rozsiahly archeologický výskum vyvolaný stavbou vodného diela Liptovská Mara priniesol nové poznatky nielen v podobe výskumu bezprostredne ohrozených lokalít, ale viedol aj k skúmaniu polôh v tesnej blízkosti vodného diela. Staršie správy o osídlení vrchu Havránok tak bolo možné overiť archeologickým výskumom, najmä keď priamo výstavbou telesa priehradného múru a neskôr zatopením boli ohrozené dve archeologické lokality súvisiace priamo so štruktúrou osídlenia s centrom na Havránku.
Nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Na jeho ruiny sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kalameny. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorských úpravách na základe archeologického výskumu.
Chodník vedie z centra obce Kalameny do ústia Kalamenskej doliny, kde sa nachádza jedna z najnavštevovanejších prírodných atrakcií na Liptove (jazierko s teplou minerálnou vodou). Pokračuje lúkami a lesnými cestičkami na vrchol kopca Sestrč, kde sa nachádzajú zakonzervované zvyšky Liptovského hradu. Počas absolvovania chodníka sa dozviete niečo o histórii obce Kalameny a Liptovského hradu, geológii okolia, kolobehu vody, lese a iných zaujímavostiach. Najväčšou odmenou pri absolvovaní náučného chodníka sú výhľady do okolia, nielen zo samotného areálu hradu, ale aj počas výstupu.
Hrad Likava patrí medzi tri hrady Liptova a v súčasnosti je jedným z desiatich expozičných objektov múzea. Prvá písomná zmienka o kráľovskom strážnom hrade Likava pochádza z roku 1341, avšak jeho výstavba je doložená do 1. tretiny 14. storočia. O jeho výstavbu sa zaslúžil zvolenský a liptovský župan magister rytier Donč. Hrad bol kráľovským majetkom, od sklonku 14. storočia ho do užívania zvyčajne dostávali liptovskí župani. V rokoch 1431 – 1434 bol hrad významnou husitskou pevnosťou, medzi rokmi 1651 – 1670 súkromnou rezidenciou rodu Thökölyovcov, následne bol majetkom uhorskej kráľovskej komory. V roku 1707 bol na príkaz kniežaťa Františka II. Rákocziho z vojenského a strategického hľadiska zbúraný.
Drevený artikulárny evanjelický kostol pri Svätom Kríži je jednou z najväčších drevených stavieb v strednej Európe, ktorá sem bola prenesená v rokoch 1974 až 1982 z Paludze.Dnes stojí na rozhraní katastrov obcí Svätý Kríž a Lazisko. Pôdorys kostola s dĺžkou 43 m má podobu kríža. Do vnútra vojde takmer šesťtisíc návštevníkov, ktorých zaujme najmä drevené barokové zariadenie, ktoré pri dopadajúcom svetle pôsobí neobyčajne emocionálne.
Dvojposchodové chórové empory zdobia biblické maľby, ktoré spolu s veľkým lustrom z benátskeho skla dotvárajú čarovné vnútro kostola. S kostolom tvorí harmonický celok samostatne stojaca drevená veža slúžiaca ako zvonica, ktorá bola pristavená neskôr.
Pod južnými svahmi Západných Tatier stojí Múzeum liptovskej dediny Pribylina dokumentujúce ľudovú architektúru Liptova. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia na západ od Liptovského Mikuláša pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara.
Z jedenástich zatopených obcí sem preniesli najvýznamnejšie kultúrne pamiatky, ktoré dnes tvoria základ expozície múzea. Pôvodné stavby boli rozobrané na mieste vzniku a ich vzácne časti sa previezli a osadili do presných kópií pôvodných objektov. Vzniklo tak najmladšie múzeum v prírode na Slovensku, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline.
K najväčším klenotom svetskej a sakrálnej ľudovej architektúry patrí goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Kaštieľ patrí k najstarším zemianskym stavbám Liptova a pri jeho prehliadke zaujmú viaceré architektonické detaily a neskorogotické nástenné maľby. Kostol je oveľa starší, jeho základy sú románske a pochádzajú pravdepodobne z 12. storočia. Bol prestavaný v druhej polovici 13. storočia, neskôr ho rozšírili a v 17. storočí pristavili vežu. Zaujímavým objektom je aj jednotriedna škola s bytom učitela z Valaskej Dubovej a expozícia dobových úľov v ovocnom sade pri škole.
Demänovská jaskyňa slobody je súčasťou obrovského podzemného krasového systému v Demänovskej doline pod Nízkymi Tatrami. Má jedinečnú kvapľovú výzdobu, ktorá ju radí medzi najkrajšie jaskyne v Európe. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 870 m a je prístupný serpentínovým chodníkom z parkoviska, pričom treba prekonať výškový rozdiel 67 m (asi 10 minút). Celková dĺžka jej chodieb je vyše 8 400 m, z toho sa dodnes podarilo zamerať 7 624 m. Návštevníci jaskyne majú k dispozícii dve prehliadkové trasy, dlhšia meria 2 150 m (trvanie prehliadky 100 minút), kratšia 1 150 m (trvanie prehliadky 60 minút).
V Demänovskej jaskyni slobody sa nachádza množstvo rozšírených priestorov – siení a dómov s prekrásnou sintrovou výzdobou. Najväčší je Veľký dóm s rozmermi 75 m, 45 m a 65 m. Okrem úsekov podzemného riečiska Demänovky môžu návštevníci jaskyne na prehliadkových trasách vidieť aj jaskyňové jazierka. Veľké jazero dosahuje obdivuhodnú dĺžku 52 m, hlboké je 7 m.
Viac :Na pravej strane Demänovskej doliny a pod severnými svahmi Nízkych Tatier sa nachádza ďalšia verejnosti prístupná jaskyňa – Demänovská ľadová jaskyňa. Atraktívna a turistami vyhľadávaná ľadová jaskyňa je jednou z prvých známych jaskýň na svete.
Jaskyňa, ktorá bola známa už v stredoveku, je po Dobšinskej ľadovej jaskyni v Slovenskom raji druhá najväčšia svojho druhu na Slovensku. Hoci prvý záznam o nej pochádza už z roku 1299, sprístupnili ju až v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Je prístupný serpentínovým chodníkom z parkoviska. Je vytvorená v štyroch poschodiach s celkovou dĺžkou takmer 2,5 km. Z jaskynných chodieb zaradili 850 m do prehliadkovej trasy (trvanie prehliadky 45 minút).
Vysoké Tatry, nazývané aj „malé veľhory“, sú najmenšie veľhory sveta, no ich krása a majestátnosť berie dych. Tvoria ich strmé štíty, hlboké doliny, horské plesá a vodopády, ktoré lákajú turistov z celého sveta.
Z Lúčok sa do Vysokých Tatier dostanete autom približne za hodinu, čo z nich robí ideálny cieľ na jednodňový výlet. Či už ste skúsený turista, alebo si chcete užiť pohodovú prechádzku, Tatry ponúkajú trasy pre každého – od náročných výstupov na štíty ako Rysy či Kriváň, cez hrebeňové túry, až po nenáročné prechádzky k Štrbskému plesu alebo Popradskému plesu.
Okrem turistiky sú Tatry rajom aj pre milovníkov zimných športov, cykloturistiky či horských behov. V lete vás očaria rozkvitnuté lúky a krištáľovo čisté plesa, v zime zas biela rozprávka a perfektne upravené zjazdovky.
Jednou z najväčších turistických atrakcií severného Slovenska je Oravský hrad, vybudovaný na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako „orlie hniezdo“. Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Z pôvodne malej pevnosti z 13.storočia vznikol v priebehu nasledujúcich storočí rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností. V minulosti bol župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva. Patrila mu takmer celá Orava. Budovy a interiér hradu nesú črty románskeho slohu, gotiky, renesancie, baroka i moderných slohov. Hrad je totiž stále živý komplex, ktorého vývoj sa dodnes nezastavil.
Múzeum oravskej dediny sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti horstva Roháčov. Základný kameň bol položený 24.9.1967, v roku 1975 bolo sprístupnené verejnosti. Pôvodne na mieste dnešného múzea nestál žiaden dom. Väčšina objektov bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb.
V múzeu sú objekty z celého regiónu Oravy. Areál je rozčlenený na niekoľko častí: Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Každá časť sústreďuje charakteristické typy stavieb ľudovej architektúry regiónu. Tak ako v skutočnej dedine sú tu obytné a hospodárske stavby (domy, usadlosti, komory, senníky, salaš ai.), remeselnícke objekty (kováčska vyhňa, hrnčiarska pec) i technické stavby (mlyn, valcha, mangeľ, olejáreň). Areálom preteká horský potok Studená, z ktorého je napojený vodný náhon pre mlyn a valchu. Múzeu dominuje drevený kostol sv.Alžbety zo Zábreže z 15.storočia.
Bohatá etnografická expozícia, chov domácich zvierat i pestovanie technických a úžitkových plodín približujú návštevníkom život na Orave v minulosti.
Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. stor., ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslov-ný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochá-dza až z roku 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Komjatná patrí k slovenským dedinám, ktoré vďaka hornatému terénu nemali šancu sa rozrásť do šírky, ale len do dĺžky. Je zovretá v uzučkej doline – z jednej strany ju tlačí Hlavačka a z druhej Kečky. Obec má bohatú históriu, v stredoveku ňou prechádzala stará historická cesta z Liptova, cez Oravu až do Poľska.
Kontaktujte nás s akoukoľvek otázkou týkajúcou sa našich hotelov alebo služieb.
Položiť otázkuTu si môžete rezervovať naše najlepšie ponuky z liečebných a relaxačných pobytov
Rezervovať teraz
